Kategória: Akvaristika

Zmenené: 24. júl 2012

Šlabikár trpasličích cichlíd

Už dlhšie poškuľujem po tom, že rozšírim (prípadne nahradím) svojich Ostriežikov ďalšími cichlidami, Je mi jasné, že to budú znova len trpasličie, a tak pátram po rôznych informáciách. Popri tom som našiel zaujímavý príspevok do fóra, ktorý som preložil.

Preklad

Napísal Crazygar, 6. júla 2012 Pôvodne poslané ako séria príspevkov do fóra.

V poslednej dobe sa tu (v pôvodnom fóre, pozn. prekladateľa) často objavujú otázky všeobecne ohľadom rodu Apistogramma . Pochopil som, že je dobré vytvoriť malý príspevok, ktorý by mohol odpovedať na väčšinu často kladených otázok.

Čo sú to trpasličie cichlidy?

Keď si položíte túto otázku, prvá vec, ktorú si musíte uvedomiť je, že väčšina rybiek, ktoré spadajú pod označenie trpasličie cichlidy sú akékoľvek Cichlidy, ktoré sú menšie ako 15 cm (6 palcov). Medzi tieto cichlidy väčšinou patria druhy z afrických jazier, ako Jazero Tanganyika, Jazero Malawi, jazero Victoria, ale i z iných častí Afriky a druhy z Južnej Ameriky. Len veľmi výnimočne nájdete stredoamerické cichlidy, ktoré sú nazývané trpasličie. Na účely tohto článku, trpasličie cichlidy, ktoré budem popisovať, budú druhy z Južnej Ameriky, presnejšie Apistogramma a Microgeophagus ramirezi. Tieto dve rodiny sú v akvaristike najbežnejšie a sú chované akvaristami všetkých úrovní skúseností.

Trpasličie cichlidy alebo nie trpasličie cichlidy?

Ako všetky ryby, rod Apistogramma a Microgeophagus ramirezi majú špeciálne požiadavky na to, aby mali dlhý a zdravý život. Spoločníci v nádrži, veľkosť nádrže, dekorácie, teplota, pH a tvrdosť vody sú len výberom z tých, ktoré treba pri kúpe trpasličích cichlíd zvážiť. Obdobne ako všetky cichlidy, sú náchylné na správanie, ktoré z nich robí slávnymi a vykričanými v amatérskej akvaristike.

Môžete si ich pokojne predstaviť ako veľké cichlidy v malom tele trpasličích cichlíd. Počas výchovy a ochrany poteru sa môžu nastať úplný teror a dokážu útočiť aj na oveľa väčšie ryby ako sú oni samé a dokážu narobiť spúšť s rybkami, ktoré obývajú dno, napr. s pancierníčkami (Corydoras). Vo zvyšnom čase to sú nádherné a pútavé ryby s veľmi zvedavou povahou. Stále preskúmavajú, ochutnávajú a z času na čas pôsobia vzruch (vyštartujú veľkou rýchlosťou).

Chcete vidieť rodičovské správanie? Nemáte dostatok miesta na obrovskú nádrž, ale rozhodne chcete cichlidy? Chcete niečo malé, ale s veľkou osobnosťou? Potom sú tieto trpaslíčeky práve pre vás!

Nádrž

Prvá a najväčšia prekážka chovu trpasličích cichlíd. Hoci sú to malé rybky, potrebujú veľké teritóriá, čo znamená, že každá z nich potrebuje priestor. Áno, KAŽDÁ. trpasličie cichlidy neveľmi túžia žiť spolu. Dávajú prednosť životu v skupinách a mali by byť chované v pomere dve samice na jedného samca, hoci ja vždy odporúčam chovať tri samice na jedného samca, aby sa to viac blížilo ich pôvodnému prostrediu, ale aj kvôli ostatným rybám, ktoré obývajú dno nádrže.

Musím povedať, že absolútnym minimom je 75 litrové dlhé akvárium[1] (približne 75 x 30 x 30 cm, pozn. prekladateľa). Plocha dna je to, čo vyžadujú trpasličie cichlidy. Len málokedy sa odvážia do vyšších vrstiev nádrže a dávajú prednosť prieskumu skrýš na dne a uprostred akvária. Ak sa vaše trpasličie cichlidy vyberajú k hladine, niečo je zle.

Výška nádrže nie je taká dôležitá ako plocha dna. ja chovám trpasličie cichlidy v plytkých nádržiach. Moja robená nádrž má 280 litrov a má rozmery 120 x 45 x 45 cm (48“ x 18“ x 18“). Táto nádrž vyhovuje trpasličím cichlidám s veľkou rezervou! Menšia nádrž, teda čokoľvek pod 75 litrov dlhé, je rozsudok smrti a treba jej vyhnúť, ak plánujete chovať tieto úžasné malé ryby.

Dekorácie

Čo by bola nádrž, bez niečoho v nej? Čertovsky nudná, a to nie len pre vaše ryby, ale aj pre vás. Niektoré trpasličie cichlidy dávajú prednosť rastlinám, iné zase chcú opadané lístie, bez rastlín. Musíte trochu pátrať, aby ste zistili, čo by ste mali umiestniť pre tie svoje trpasličie cichlidy. Nezabudnite ani na prostredie pre plôdik, je to buď Otvorené vytieranie (angl. Open Spawners), pri ktorom kladú ikry na plochý kameň, ktorý potom bránia, alebo to je Skrýšové vytieranie (angl. Cave brooders), pre ktoré je oveľa prirodzenejšie prostredie dno otvorov v koreňoch alebo v iných jaskynkách (napr. kvetináčoch) s úzkym vchodom. Opakujem musíte študovať.

Ako dno môže poslúžiť piesok, jemný štrk alebo holé dno, čokoľvek, čo nie je jedovaté, príliš ostré, v závislosti na chovaných druhoch.

Všetky trpasličie cichlidy potrebujú vizuálne značky, ktoré tvoria hranice ich teritória a pomáhajú ostatným držať sa mimo ich dohľadu. Na toto sú užitočné práve korene ale i né veci, ku ktorýmsa vrátim neskôr.

Trpasličie cichlidy majú komplexnú povahu a potrebujú prekážky, jaskyne, veci popod/ponad ktoré môžu plávať a preskúmavať ich. Čím viac vybavené prostredie im poskytnete, tým viac sa prejaví ich prirodzené správanie. Opäť zopakujem, študujte! Pretože som puritán, nebudem odporúčať plastové veci alebo bublinkujúce pirátske debny, Predpokladám, vo väčšine zvyšku textu, že väčšina čitateľov už má túto etapu života za sebou.

Voda

teraz začínajú byť veci zaujímavé. Pretože sú trpasličie cichlidy z rozsiahleho územia Južnej Ameriky, neexistujú špecifické parametre vody, ktoré by možno univerzálne definovať, okrem vecí, ktoré uvádzam nižšie s cieľom poskytnúť isté orientačné body:

  • Teplota: Medzi 24 a 29C. vyvarujte sa týchto hraničných hodnôt a udržujte teplotu okolo 26C, ale znova, závisí od konkrétneho druhu, napríklad Mikrogeophagus ramirezi dáva prednosť teplote medzi 26,5 až 29C.
  • pH: medzi 6,0 a 7,4, ale i tieto hranice sú extrémy. Hodnota od 6,5 do 7,0 je tá, na ktorú by ste mali mieriť. I keď, choval som Apistogramma inrindae pri hodnote pH na úrovni 5,5 bez problémov, v skutočnosti, oni jej dávajú prednosť. Pamätajte, závisí to od druhu.
  • Prúd vody: Vyvarujte sa, pri všetkých druhoch, silnému prúdu! Mierny prúd vody je oveľa lepší pre všetky trpasličie cichlidy, pretože pochádzajú z pomalých tokov, plytkých zálivov, zatopených lesov a brehov veľkých tokov, kde je prúd vody minimálny až žiadny.
  • Hĺbka vody: Vyvarujte sa príliš hlbokým nádržiam. 200 litrové nádrže[2] sú pre trpasličie cichlidy nevhodné nádrže (ako aj pre väčšinu ostatných rýb, s niektorými výnimkami) a skúste ich chovať v nie príliš vysokých nádržiach. Chytil som Apistogramma vo vode s hĺbkou nie viac ako ako 2,5 cm pod lístím na brehoch Rio San Martin v Bolívii s izolovanými mlákami a veľkámi rybníkmi pozdĺž. Nemajú radi hĺbku, tak to skúste kopírovať. 45 cm vyzerá byť dobrou hĺbkou. V prírode je práve hlboká voda, kde sa zdržujú veľké hladné dravce.
  • Druhy vody: Rozlišujeme druhy Bielej a Čiernej vody. Druhy Čiernej vody zvyčajne uprednostňujú vyššiu teplotu, nižšie pH a veľmi pomalý pohyb vody. Druhy Bielych vôd zase uprednostňujú nižšiu teplotu, vyššie pH a väčší pohyb vody. Vyvarujte sa extrémom, spomenutým vyššie. Najprv študujte!

Spoločníci

jednou z najčastejších otázok v tomto fóre (alebo aj v iných fórach na túto tému) je v podstate kto je bezpečný a kto nie? Nižšie sa pokúsim o malý úvod do toho, čo je dobré a čo zlé. Nemám v pláne ísť do hĺbky, ale poskytnúť základný rámec. Ešte raz, študujte

  • Tetrovité ryby (Characidae): Tetry, pretože obývajú rovnaké vody ako trpasličie cichlidy, možno považovať za bezpečnú voľbu. Hoci, ak plánujete aj chov mladých, mali by ste sa vyhnúť väčším, viac polo- agresívnym (väčšina Tetier je polo-agresívnych). Tetra krvavá (Hyphessobrycon eques), Tetra cisárska (Nematobrycon palmeri) a niektoré ďalšie väčšie budú útočiť na poter/ikry, a tým bude chov mladých nemožný, ale ich chov s trpasličími cichlidami je vo všeobecnosti možný, len treba zaistiť aby trpaslíci dostali svoj podiel potravy, pretože tetry sú agresívnymi konzumentmi. Výbornou voľbou k trpasličím cichlidám môže byť Drobnoústka trpasličia (Nannostomus marginatus). Vyhnite sa druhom ako Tetra dvojškvrnná (Exodon paradoxus), pretože tieto patria len do druhovej nádrže.
  • Iné trpasličie cichlidy: Zvyčajne odporúčam držať sa jedného druhu, hoci niektorí ľudia (vrátane mňa v minulosti) mali klub Osamelých sŕdc, čo je nádrž plná náhodných druhov, všetko samci alebo všetko samice. Hoci to zvyčajne neodporúčam, možné to je, len treba zaistiť aby boli splnené požiadavky rýb alebo nájsť vhodný kompromis pre všetky. Pokiaľ však ide o agresívne druhy Crencichla, nie je to dobrý nápad, pretože v prírode sú to lovci Apistográm a Ramireziek.
  • Sumcovité ryby: Corydoras, Otocinclus a čokoľvek, čo nevyrastie z vašej nádrže alebo nezožerie vaše trpasličie cichlidy. Najčastejšie chované sumce s trpasličími cichlidami sú Corydoras a Otocinclus . Áno, s trpasličími cichlidami môžete chovať aj prísavníky a iné podobné druhy. Pamätajte však na to, že väčšina sumcov sú ryby dna, takže treba zaistiť miesto na množenie a na teritóriá pre každého.
  • Iné cichlidy: Áno i nie. Znova tu prichádza do hry štúdium. Veľké dravé Cichlidy si určite urobia z tých vašich trpasličích svoju potravu. Chovajte druhy juhoamerické druhy, ktoré budú spokojné s rovnakými parametrami vody a nebudú v konflikte s teritóriami a kŕmením trpasličích cichlíd. NIKDY nemiešajte Africké cichlidy (vrátane Ostriežika purpurového – Pelvicachromis Pulcher) s trpasličími cichlidami Južnej Ameriky. Nekompatibilná voda je len časťou nevhodnosti tejto kombinácie.
  • Labyrintné ryby: Áno aj nie. Iný pôvod a niektoré sú trochu dravé. Betta a Guramy sú pre trpasličie cichlidy v poriadku, pretože ich prostredím je stred a horná časť nádrž, a neobťažujú sa k jej dnu . Vyhnite sa Ostňovcom (Ctenopoma) a iným agresívnym druhom, medzi ktoré patria Hadohlavce (Channidae) a všetko podobne dravé.

Zamerajte sa ryby Južnej Ameriky, ktoré dokážu znášať rovnaké vodné podmienky ako vaše trpasličie cichlidy, čím sa vyhnete zbytočnej práci a nepotrebným, predčasným úmrtiam. Zaistite aby sa spolu neocitli väčšie, agresívnejšie ryby, pretože tieto najčastejšie vaše trpasličie cichlidy zožerú.

Trpasličie cichlidy obývajú spodnú časť nádrže, preto na zaistenie, aby nedochádzalo ku konfliktom s ostatnými obyvateľmi dna, je potrebné veľa miesta a priestor pre každú rybu tak, aby každá ostala mimo dosahu ostatných, ako i dostatok miesta na skrytie, akt o budú potrebovať.

Som puritán a nikdy so svojimi trpasličími cichlidami nemiešam ryby z iných častí sveta a zachovávam rovnaký kontinent Južnú Ameriku.

Indikátory

Táto časť je veľmi dôležitá. V prírode používajú trpasličie cichlidy iné ryby ako vizuálne značky, či je bezpečné túlať sa, alebo je lepšie sa skryť. Na toto sú zvyčajne najlepšie ryby stredu a hornej časti nádrže. Ako najlepší indikátor používam Drobnoústky trpasličie sú smelé, ale keď sú ohrozené, spoja sa do húfu a ujdú. Týmto dajú vašim trpasličím cichlidám najavo, že niečo nie je v poriadku a majú sa skryť. Obdobne, keď húf rýb voľne pláva okolo, budú trpasličie cichlidy vedieť, že je všetko v poriadku a budú menej bojazlivé.

Toto je dôležitou časťou správania sa trpasličích cichlíd. Momentálne používam ako indikátory Tetry ohnivé (Hyphessobrycon amandae), ktoré na to slúžia veľmi dobre. Indikátory sú dôležitou časťou sveta trpasličích cichlíd, a sú nutnosťou, keď chcete vidieť ich kompletné správanie.

Zloženie

Čo mám urobiť, aby bolo ich prostredie viac komplexné? Toto je úplne prosté. Najprv si zistite, či sa jedná o trpasličie cichlidy Čiernej alebo Bielej vody.

trpasličie cichlidy Čiernej vody obývajú tmavé, tanínom zafarbené vody. Substrát väčšinou tvorí piesok a veľmi malé kamienky. Zákutia opadaného lístia, ktoré pokrývajú väčšinu piesku a prostredie často dopĺňajú konáre a vetvičky. Voda má väčšinou farbu silného čaju až kávy. Hodnota pH je zvyčajne nízka a teplota vysoká. Stredný až slabý pohyb vody. Ľudia vravia, že na to nie je pekný pohľad, ale je to jedno z môjho najobľúbenejšieho zostavenia nádrže. Pripravil som Čiernu vodu pre moje nedávno zosnulé Dicrossus filemnatosus a bola to nádherná scéna. Drevo, piesok, listy a extrémne vyfarbené ryby! Pripravil som to aj pre svoje Apistogramma irindae, mal som pH znížené na 5,5 a ich farby boli, vďaka tomu, naozaj výrazné! Niektoré prostredia sú plochy zaplaveného lesa, kde môže byť pH naozaj nízke, kvôli veľkému množstvu hnijúcich rastlín.

Trpasličie cichlidy Bielych vôd obývajú čistejšiu, chladnejšiu vodu s vyšším pH. Tieto trpasličie cichlidy sú tiež navyknuté na väčší pohyb vody, ale znova, vyvarujte sa prudkého, smrtiaceho prúdu.

Trpasličie cichlidy sú zaujímavými a nádhernými obyvateľmi rastlinných nádrží. Ale pamätajte, ak chováte malé krevetky, ako ja, všetky vám ich zožerú. To, čo zvyčajne urobím, je, že zaistím dostatočne veľkú kolóniu krevetiek ešte pred vpustením svojich trpasličích cichlíd. Takto tiež môžu loviť a zjesť niečo prírodné. Farebnejšie, vyšľachtené, formy (A.agassizi Fire Red) v rastlinnom akváriu naozaj vyniknú a môžu byť chované v bežne vybavenom akváriu, stačí len zaistiť základné potreby, ako teplotu, pH a prostredie.

Akokoľvek, poskytnite svojim trpasličím cichlidám jaskynné otvory, veci na preskúmanie, veci ponad/popod ktoré môžu plávať. Čím bohatšie prostredie im poskytnete, tým viac ich skutočného správania uvidíte.

Pre rybky zo skupiny so Skrýšovým vytieraním vždy poskytnem, na vytvorenie hniezda, prírodné skrýše v koreňoch, zatiaľčo pre rybky s otvoreným vytieraím zase pripravím niekoľko plochých kameňov, niečo otvorené, aby mali vhodné miesta. Vždy mám na pamäti ich spôsob množenia a chovu potomstva, pretože nič nie je také otravné, ako prestavanie už existujúcej nádrže.

Pri vypustení nových trpasličích cichlíd zvyčajne premiestnim niektoré z dekorácií tak, aby si každý musel nanovo vytvoriť teritóriá, toto som sa naučil pri afrických cichlidách a funguje to aj pri trpasličích cichlidách. Vypustenie trpasličej cichlidy do nádrže, kde sú teritóriá už vytvorené znamená, že sa stane terčom útoku hneď od okamihu ako sa dotkne vody. Skúste sa tomu vyhnúť.

Bežné druhy

Dobre, väčšinou sú najbežnejšími druhmi tie, ktoré vidíme znova a znova. Takže len stručný popis s obrázkom, aby ste sa mali od čoho odraziť pri hľadaní svojej vyvolenej trpasličej cichlidy.

Cichlidka agassiho

(Apistogramma agassizi)

Cichlidka agassiho

Cichlidka agassiho
(Apistogramma agassizi)

Vo všeobecnosti obýva pomaly tečúce bočné ramená, stojaté vody a potoky. Oblasti opadaného lístia a vetiev, ktoré môžu obsahovať ako čiernu, tak bileu alebo čistú vodu, v závislosti na mieste a ročnom období (obdobie dažďov a sucha).

Samce sú väčšie ako samice, samice možno odlíšiť podľa slabšieho vyfarbenia a väčším podielom žltej.

Poskytnite im skrýše a miesta na preskúmanie, tento druh nie je náročný ohľadom dekorácií. Keramické kvetináče, dlhé plastové rúrky a iné umelé materiály so vhodnými doplnkami, ale ak chcete vytvoriť prírodnejšie skrýše v koreňoch, ešte lepšie. Akvárium musí obsahovať mäkký pieskový substrát, s drevom, koreňmi a konárami, ktoré vytvoria prírodné jaskyne a zákutia.

Je citlivý na kvalitu vody, na dlhodobé prežitie zaistite týždenne výmenu 10 20 % vody. Je dostupných viacero vyšľachtených foriem a niekedy sú dostupné aj jedince chytené vo voľnej prírode.

  • Minimálna veľkosť nádrže: 75 litrov, dlhá [1]
  • Odchov: Hárem 1 samec a 3 samice, skrýšové vytieranie.

Cichlidka boreliho

(Apistogramma borellii)

Cichlidka boreliho

Cichlidka boreliho
(Apistogramma borellii)

Všeobecne obýva potoky a prítoky. Zjednodušene možno povedať, ďalší druh čiernej vody, ale aj to to závisí na ročnej dobe (obdobie dažďov a sucha). Oblasti opadaného lístia a vetvy.

Samce sú trochu väčšie ako samice a majú viac výraznejšiu chrbtovú plutvu, ktoré prechádza do špica. Samice nie sú také farebné ako samce a opäť majú na tele viac žltej.

Tento druh sa vytiera do substrátu a bude v substráte vyhrabávať chovné jamky, do ktorých bude klásť ikry a ukrývať poter. Zaistite mu na to otvorené miesta. Vetvy, drevo a korene sú súčasťou prírodného prostredia a mali by byť aj súčasťou prostredia akvária. A mäkký, piesčitý substrát, kvôli spôsobu množenia.

Je citlivý na kvalitu vody, na dlhodobé prežitie zaistite týždenne výmenu 10 20 % vody. Apistogramma borelli Opal je nápadná vyšľachtená forma ryby.

  • Minimálna veľkosť nádrže: 75 litrov, dlhá [1]
  • Odchov: Hárem 1 samec na 3 samice, vytieranie do substrátu.

Cichlidka kakadu

(Apistogramma cacatuoides)

Cichlidka kakadu

Cichlidka kakadu
(Apistogramma cacatuoides)

Jedna z najpopulárnejších rýb druhu Apistogramma súčasnosti. Spýtajte sa kohokoľvek, kto chová druhy Apistogramma a určite bude mať vo svojej nádrži aj A.cactuoides . Hoci sa nejedná celkom o druh čiernej vody (oveľa čistejšia voda), ocenia vo vode trochu rašeliny. Milujú rastliny a skrýše, ktoré poskytujú, preto zaistite ich dostatok. Hoci to nie sú rastliny Južnej Ameriky, Apistogramma cacatuoides (a všeobecne väčšina rýb druhu Apistogramma) milujú ako útočisko druhy Cryptocoryne.

Samce sú oveľa väčšie a farebnejšie a majú vypracovanejšie plutvy ako samice.

Tento druh sa množí skrýšovým vytieraním, tak ocení prevrátený hlinený kvetináč alebo prírodné skrýše, vytvorené pomocou dreva, zaistia vhodný priestor na odchov a prostredie na chov tejto Apistogramma .

Pomerne odolná Apistogramma, ale kvalita vody stále rozhoduje o dlhodobom prežití v akváriu. K dispozícii je mnoho vyšľachtených foriem a výnimočne sa dajú zohnať aj prírodné druhy, ktoré sú úplne odlišné od ich komerčných náprotivkov.

  • Minimálna veľkosť nádrže: 75 litrov, dlhá [1]
  • Odchov: Hárem 1 samec na 3 samice, skrýšové vytieranie.

Cichlidka panduro

(Apistogramma panduro)

Cichlidka panduro

Cichlidka panduro
(Apistogramma panduro)

Jedna z najzaujímavejších rybiek druhu Apistogramma . Samce i samice majú podobnú veľkosť i vzhľad. identifikovať ich možno pomocou veľkej škvrny na boku. A. panduro sú tiež milovníkmi oblastí čiernej vody, takže zaistite zodpovedajúce pH, ale i tak je to výboroný obyvateľ rastlinného akvária. Sú mierne agresívne a patria skôr do strednej úrovne Apistogramma.

Samce i samice majú podobnú veľkosť i vzhľad, Mal som pomerne problém rozlíšiť pohlavie, ale keď má samica chovné sfarbenie, je rozdiel viditeľný.

Tento druh sa vytiera do skýš, takže obrátený hlinený kvetináč alebo prírodná skrýša pomocou koreňa zaistia vhodný priestor na odchov a prostredie na chov tejto Apistogramma.

  • Minimálna veľkosť nádrže: 75 litrov, dlhá [1]
  • Odchov: Hárem 1 samec na 3 samice, skrýšové vytieranie.

Cichlidka ramirezova

(Microgeophagus ramirezi)

Cichlidka ramirezova

Cichlidka ramirezova
(Microgeophagus ramirezi)

Mierumilovná trpasličia cichlida, ale nie veľmi vhodné pre začiatočníkov. Je veľmi citlivá na kvalitu vody, takže týždenné výmeny vody sú nutnosťou. Samce majú dlhšie prvé tri lúče chrbtovej plutvy a nemajú modrasté bodky v čiernej škvrne na boku tela. Samice sú plnšie a majú ružovkasté sfarbené brucho. Samice sú aj trochu menšie, ale nie veľmi. Sú veľmi bežné a existuje veľa vyšľachtených foriem.

Bola zistená vo vodách v rozsahu od 24 do 32C, a hoci odporúčam vyhnúť sa hraničným hodnotám, je to jeden z mála druhov trpasličích cichlíd, ktorý možno chovať v teplej vode spolu s Diskusmi. Extrémne farebný a extrémne zaujímavý, Ramirezky sú pilierom akvaristiky a ešte niekoľko rokov budú.

Tento druh sa množí otvoreným vytieraním, kladie ikry na plochý kameň na otvorenom priestranstve a poter i ikry chránia obaja rodičia, na rozdiel od väčšiny druhov Apistogramma, kde sa o to stará zväčša samica. vytvárajú rodičovské puto a po vytvorení páru treba všetky ostatné jedince tohto druhy odstrániť.

  • Minimálna veľkosť nádrže: 75 litrov, dlhá [1]
  • Odchov: Hárem 1 samec na 3 samice, po vytvorení páru odstrániť všetky ostatné samice.

Väčšina trpasličích cichlíd dáva prednosť tlmenému osvetleniu a nejakému typu úkrytov. Skúste im ich poskytnúť. S priestormi na skrytie budú vonku oveľa častejšie. Tvoria obdivuhodných obyvateľov rastlinných akvárií a ja vždy keď sa vrátim do Phoenixu skúšam zakaždým iný druh. Sú to veľmi zaujímavé ryby, ktoré sú veľmi návykové.

Odchov

Všetky trpasličie cichlidy patria spôsobom odchovu poteru do jednej z troch kategórií:

  • Skrýšové vytieranie prírodné skrýše alebo hlinené kvetináče, prístup len pre samice na ochranu ikier/poteru;
  • Otvorené vytieranie ploché kamene v otvorenej časti nádrže, ikry/poter zvyčajne chránia obaja rodičia;
  • Substrátové vytieranie na kladenie ikier si vyhrabú jamky do substrátu, ikry/poter zvyčajne chránia obaja rodičia.

Ako vždy, aj z tohto pravidla existujú výnimky a je myslené len ako usmernenie a rámec, aby ste si utvorili predstavu o tom, ako začať s odchovom trpasličích cichlíd. Optimálnym riešením, ak sa chcete odchovu venovať vážne, sa javí samostatná chovná nádrž (75 l dlhá kde sme to už videli?), ktorú tiež popíšem.

Ako som už v tomto šlabikári viackrát skonštatoval, dôležitá je plocha dna. Počas odchovu sa stáva naozaj užitočnou, a to nie len pre vaše trpasličie cichlidy, ale aj pre ostatných obyvateľov nádrže. Bez dostatočnej plochy bude totiž veľa mŕtvych rýb. Ak sa chcete skutočne venovať odchovu, najlepšie je nemať v nádrži žiadnych ďalších obyvateľov. Môže to byť riskantné, nezabudnite, že sa jedná o Veľké cichlidy v malom obale.

Apistogramma má vo všeobecnosti jedinečný spôsob odchovu potomstva, ktorý sa sa najprv pokúsim popísať a netýka sa Ramireziek

Super a subteritórium

Pre Apistogramma, je to najviditeľnejší spôsob ochrany, najmä v prípade druhov, ktoré samnožia spôsobom skrýšového vytierania. Samec Apistogramma stráži oblasť nádrže, zvanú Super teritórium. Môže dosahovať veľkosť od 30 x 30 cm až po skoro celé dno nádrže. Je to hranica všetkých subteritórií

Vo vnútri super teritória sú subteritóriá, ktoré sú strážené samicami a ich skrýše. Každé subteritórium môže byť veľké od 30 x 30 cm po 15 x 15 cm. Jednotlivé subteritóriá majú medzi sebou malú medzeru, zvyčajne okolo 5 cm. Takže, v prípade troch samíc Apistogramma, je treba rátať s priestorom 60cm priestoru pre subteritóriá a 66cm pre super teritórium ako minimum. Už vidíte, prečo je plocha dna taká dôležitá?

A tiež, najmä pri menších chovných zostavách, odstráňte samca potom, ako sa objaví poter. Hrozí totiž príliš veľké riziko, že ho samice doslova vyhodia z nádrže

Vo väčších nádržiach môžete mať hárem a dokiaľ má samec dostatok priestoru medzi ním a samicami, všetko bude v poriadku. Pri dne plávajúce ryby, ako Pancierníčky, môžu byť mierne bité, ale ak je nádrž dostatočne veľká, rýchlo sa naučia ostať mimo super teritória subteritórií. Tieto priestory budú dobre bránené a mal som Apistogramma, ktoré dokázali odohnať dospelé Diskusy von zo svojej oblasti. Pri odchove to sp veľmi húževnaté ryby.

Niektoré samice s vlastným poterom dokážu zájsť dokonca tak ďaleko, že dokážu ukradnúť poter iných rodičov. Aj keď som nikdy nebol osobne svedkom takéhoto správania, dokážem si predstaviť aký to musí byť pohľad.

Niekedy sa pri nákupe rýb, najmä na háremový chov (mne sa to stalo len raz s Apistogramma gibbiceps), na scéne objaví Tajný samec. Je to menej dominantný samec, ktorý má vzhľad samice, aby nebol prenasledovaný dominantnejším samcom. Tento samec sa dokáže správať celkom ako samica, bez toho aby prilákal pozornosť dominantného samca.

Ak máte v pláne množiť ryby, vždy odporúčam skúsiť Apistogramma, dá to trochu práce, ale výsledok je fascinujúci a ešte raz, veľmi návykový.

Skrýšové vytieranie

Najrozšírenejším spôsobom odchovu je skrýšové vytieranie. Skrýšové vytieranie poskytuje ochranu skrytého priestoru, v ktorom sú ikry a poter chránené počas 99% času samicou. Ako skrýšu je možné použiť PVC rúrku s malým otvorom (zárezom), tak aby sa tam akurát vošla samica, hlinený kvetináč opäť s zárezom alebo upravený koreň, či dekorácia, ktorá simuluje skrýšu. Ja dávam prednosť metódu koreňa, alebo môžete do koreňa vložiť kúsok PVC rúrky a zamaskovať ju pomocou dekorácie. Voľba je len na vás.

V prípade skrýšového vytierania padá povinnosť stráženia a obrany ikier/poteru na samice (väčšinu času, ale existujú prípady, keď sa úlohy prehodia). Samica mení počas starostlivosti o ikry a poter svoju farbu na svetlo žltú s čiernou s ostrými okrajmi. Svoju skrýšu bude samica agresívne brániť pred ostatnými rybami i samcom.

Otvorené vytieranie

Inou používanou metódou odchovu je otvorené vytieranie. Toto jedinečné správanie je spojené so spoločnou zodpovednosťou samca a samice za obranu a výchovu poteru. Zvyčajným miestom je plochý kameň, umiestnený niekde na otvorenom priestranstve nádrže, aby rodičia mohli strážiť všetky smery. Túto metódu vytierania uprednostňujú Mikrogeophagus ramirezi . S otvoreným vytieraním je často spojené to, že po vytvorení páru je potrebné z nádrže odstrániť všetky ostatné trpasličie cichlidy a nechať vytvorený pár osamote. Opätovne, bude potrebné štúdium vám napovie čo robiť, toto je len rámec, aby ste mohli začať.

Pri otvorenom vytieraní, NERUŠTE neresiaci sa pár, inak môže dôjsť k narušeniu zväzku a nastanú problémy.

Vytieranie do substrátu

Niektoré trpasličie cichlidy používajú túto metódu množenia. Vyhrabú trecie jamky (niektoré z predošlých príkladov to robia pre svoj poter) do ktorých umiestnia svoje ikry a chránia ich. I v tomto prípade obranu a zodpovednosť za ikry a poter majú obaja rodičia, samec i samica. Po vytvorení páru je potrebné z nádrže odstrániť všetky ostatné trpasličie cichlidy a neresiaci sa pár NERUŠIŤ.

Spúšťače neresenia sa líšia pri každej skupine. takže, ako som už povedal (začína to znieť ako pokazený gramofón) študujte. Každý druh a typ trenia má svoju vlastnú sadu spúšťačov, ktoré zaistia ich motiváciu k treniu. Pri pomere pohlavia v potere hraje svoju rolu pH a teplota. Študujte, je toho dosť, všakže?

Samostatná trecia a rozplávacia nádrž

Hoci môžu byť trpasličie cichlidy odchované aj v priemernom spoločenskom akváriu, straty na ikrách/poteri sú oveľa vyššie a konečný zisk je oveľa nižší, ako pri použití samostatnej chovnej nádrže. Táto nádrž je vlastná entita a všetky vyššie spomenuté pravidlá platia aj pre ňu.

Väčšina vyčlenených nádrží by mala spĺňať nasledujúce:

  1. Nádrž, ktorú vždy používam a odporúčam na tento účel je 75 l dlhá . Skrátene, dlhá a nízka. Je to výborná chovná nádrž na háremový chov rybiek rodu Apistogramma .
  2. Špongiový filter, ktorý je bezpečný pre poter a poskytuje priestor rôznym mikroorganizmom, ktoré potom mladý poter zbiera spolu s rodičmi.
  3. Ohrievač, nastavený na správnu teplotu je dôležitý. naštudujte si teplotu pre príslušný druh.
  4. pH, nastavenie správnej hodnoty pH je tiež veľmi dôležité.
  5. Vhodné prostredie na vytieranie:
    • Hlinený kvetináč/PVC rúrka pre každú samicu
    • Plochý kameň pre otvorené vytieranie. Po vytvorení páru, odstráňte všetky ostatné ryby.
    • Piesčité dno na vytieranie do substrátu. Po vytvorení páru, odstráňte všetky ostatné ryby.
  6. Piesčité dno je pre chovnú nádrž zvyčajne najlepšie (nie veľmi hlboké, povedzme 2,5cm).
  7. Umiestnenie v pokojnej časti domu. Je to dobré ako pre vaše trpasličie cichlidy, tak i na to, aby vás nerušil šum membránového čerpadla pre špongiový filter.
  8. Žiadny spoločníci, len trpasličie cichlidy! Je to exkluzívny klub.
  9. Zaistite aby v nádrži neboli žiadne slimáky ani iný škodcovia.

[1](1, 2, 3, 4, 5, 6) V originále je použitý pojem 20 GAL LONG, pod ktorým je zrejme myslený (u nich) štandardný rozmer 30x12x12“
[2]V originále je použitý pojem 55 GAL, pod ktorým je zrejme myslený (u nich) štandardný rozmer 48x13x 21“