Kategória: Akvaristika

Zmenené: 9. september 2012

Metódy hnojenia rastlín

logo rasltinka

Keď sa spomenie akvaristika, každý si predstaví rybky. Niektorí majú v akváriách len rybky, bez rastlín. Iní majú niekoľko rastliniek, no a iní zas majú zase viac rastlín ako rybičiek. V okamžiku, keď chcete aby sa v nádrži dobre darilo aj rastlinkám, prichádza na rad hnojenie…

Akváriové rastliny plnia v akváriu niekoľko funkcií. Počnúc estetickou, pokračujúc praktickou, keď poskytujú rybkám tieň, skrýše, či miesto na kladenie ikier. V neposlednom rade, rastlinky uzatvárajú kolobeh spracovania látok, keď spracovávajú dusík a fosfor, ktorý vzniká látkovou výmenou. Vo všeobecnosti platí, že čím máte viac zdravých rastliniek, tým menej máte problémy s rôznymi riasami.

Ak sa rozhodnete svoju nádrž osadiť rastlinkami, môžete si vybrať spomedzi ľahko dostupných a nenáročných druhov. Takéto rastlinky budú rásť (dalo by sa povedať) samy od seba, stačí im sem-tam zapnúť svetlo, ktoré nemusí byť ani ktovieako silné. Tieto druhy nevyžadujú, okrem občasného odstránenia starých, odumierajúcich listov, žiadnu špeciálnu údržbu, ale často ani nemajú veľmi atraktívny vzhľad. Ak však načriete do druhov, ktoré sú farebnejšie a krajšie v zmysle nezvyčajného vzhľadu, často narazíte na ich špeciálne požiadavky. Niektoré sú náročnejšie na svetlo (chcú ho viac), iné na dostatok živín. Niektoré potrebujú aj dostatok živín aj veľa svetla. A tak si už prostým prestrihávaním svoju vytúženú rastlinku dlho neužijete.

V takom prípade sa bu zmierite s tým, že tá, či oná rastlinka sa do vašej nádrže nehodí, alebo sa rozhodnete poskytnúť je to, čo potrebuje. Začnete pátrať po tom čo a ako, kupovať rôzne super-tuper hnojivá (za ešte super-tuperovejšiu cenu). Ale žiadaný výsledok stále neprichádza? Nechcem odsudzovať všetky komerčné produkty, pretože sa medzi nimi nájdu aj kvalitné, no najčastejšie narazíte na to, že vlastne ani neviete, čo to do svojej nádrže pridávate, pretože popis od výrobcu sa uspokojuje s tvrdením Zabezpečí výborný rast rastlín.

Živiny

Začnem krátkym popisom toho, čo rastlinky pre svoj a zdravie potrebujú. Keď to na začiatok skrátim, akváriové rastlinky (ostatne tak ako všetky ostatné) potrebujú:

  • svetlo – je to, čo spúšťa fotosyntézu, teda akési trávenie rastlín,
  • uhlík – je základný kameň života na našej planéte, aj rastliny ho potrebujú na svoj rast,
  • kyslík – hoci je je kyslík rastlinami pri fotosyntéze vylučovaný, i tak ho potrebujú na dýchanie (neverte tomu, že rastliny dýchajú CO2,
  • makro-prvky – sú chemické prvky, ktorých rastliny potrebujú veľa, patrí medzi ne dusík, fosfor, draslík,
  • mikro-prvky – sú chemické prvky, ktorých rastliny nepotrebujú tak veľa ako makro-prvkov, ale ani bez nich nebudú zdravé.

Osvetlenie

Osvetlenie, ako zdroj svetelného (viditeľného elektromagnetického) žiarenia, čiže svetla, je pri pestovaní náročnejších druhov rastlín dôležité, pretože len pri dostatočnom osvetlení dochádza k dostatočnej fotosyntéze, teda k látkovej premene, pri ktorej rastlinky spracovávajú jednotlivé prvky, teda dochádza k premene anorganických látok na organické čiže na tkanivá rastlín, čo môžete vidieť ako rast, či prírastok nových listov.

Existuje niekoľko zdrojov svetla, medzi najpoužívanejšie možno zaradiť:

  • slnečné svetlo – je najlacnejšie, ale zároveň najmenej odporúčané, priame slnečné svetlo je príliš intenzívne a podporí skôr rast rias, no slnečný svit v našich končinách je pre tropické rastliny často príliš krátky (najmä v zime);
  • žiarovky – klasický to zdroj svetla našich domácností má v akvaristike svoje najlepšie roky za sebou, najmä kvôli nízkej účinnosti, kde sa väčšina energie mení na teplo, ktoré najmä v lete robí viac škody ako úžitku;
  • žiarivky – či už trubicové alebo kompaktné, sú dnes asi najpoužívanejším zdrojom svetla, ich účinnosť je vyššia ako pri žiarovkách;
  • LED ako novinka posledného obdobia, ktorá má budúcnosť, pretože má ešte vyššiu účinnosť, ale zatiaľ vysoké zriaďovacie náklady.

Hoci sa svetlo (jeho intenzita a pod) udáva pomocou fyzikálnych jednotiek ako je lumen (lm), lux (lx), kandela (cd) a teplota chromatičnosti (K), v akváriovej literatúre stretnete skôr s neštandardnou jednotkou watt na liter (W/l). Je to asi kvôli tomu, že takáto jednotka je aj laikom v oblasti osvetlenia ľahko pochopiteľná, každý si ľahko prečíta koľko wattow má jeho svetelný zdroj a koľko litrov má jeho nádrž. Netreba zabudnúť, že táto jednotka (W/l) je úzko naviazaná na žiarivky a v prípade iného zdroja svetla je potrebné realizovať prepočty.

Upozornenie

V ponuke nájdete aj rôzne špeciálne žiarivky určené pre rastlinky, ja to však považujem len za obchodnícky trik a plne si vystačíte s obyčajnou studenou alebo teplo bielou

Pri rastlinkách sa niekedy stretávam s popisom svetelných požiadavkov pomocou slovnej stupnice:

Popisný názov Náročnosť rastliny Svetelný zdroj
veľmi nízka intenzita 0 až 0,25 W/l
nízka až stredná intenzita nenáročná 0,25 až 0,5 W/l
stredná až stredne vysoká intenzita stredne náročná 0,5 až 0,8 W/l
Vysoká intenzita náročná 0,8 až 1 W/l
Veľmi vysoká intenzita veľmi náročná 1 W/l a viac

Tip

Tu chcem upozorniť na istú nejednoznačnosť. Mám dôvodné podozrenie, že tieto hodnoty sa týkajú žiariviek T8, hoci sa to nikde poriadne nedozviete. Ak používate žiarivky T5, či dokonca LED, iste si vystačíte s nižšími hodnotami, a to dokonca 1,5 až 1,5 krát menej príkonu dá rovnako svetla.

Okrem intenzity osvetlenia je dôležitá aj doba, po ktorú je osvetlenie zapnuté. Vo všeobecnosti je tropický deň rovnako dlhý ako noc, teda osvetlenie by malo byť zapnuté 12 hodín denne, prípadne aj trochu dlhšie (svitanie a stmievanie). V skutočnosti však asi budete robiť cez obed krátku prestávku, ktorá by mala robiť problém riasam, nie však rastlinám. V spojení s dobou osvetlenia som sa stretol aj s jednotkou Whod/l, čo však považujem len za pokus odstať do vzťahu intenzitu osvetlenia s dĺžkou svietenia.

Upozornenie

Viac svietiť nemusí vždy znamenať pridať ďalšie zdroje svetla, často stačí predĺžiť dobu svietenia (a naopak).

Uhlík

Uhlík je základným prvkom života na Zemi a bez neho to jednoducho nefunguje. Zdrojom uhlíka pre rastliny je kysličník uhličitý (CO2), ktorý možno do akvária dostať prakticky tromi spôsobmi:

  • absorpciou z okolitého vzduchu – keďže je pre ľudí jedovatý, nebudete ho mať okolo nádrže dostatok;
  • produkt dýchania – najmä rýb, ale i slimákov, rastlín a ďalších živých organizmov v nádrži, tu jeho množstvo závisí od osadenia nádrže;
  • umelým dávkovaním – existuje viacero spôsobov.

Množstvo potrebného uhlíka úzko súvisí s intenzitou a dobou osvetlenia (ostatne ako potreba všetkých prvkov), takže čím viac svietite, tým viac uhlíka rastliny dokážu spracovať. Avšak, čím viac uhlíka spracujú, tým viac potrebujú ostatných živín. Toto môže poslúžiť ako odpoveď na otázku, či potrebujete CO2 do nádrže pridávať alebo nie. Odpoveď je jednoduchá pre bežné druhy rastlín nepotrebujete. Ak však chcete aby rastlinky bujne rástli, kupujete hnojivá a stále nič, tak skúste pouvažovať na jeho pridávaním. V prípade pridávania máte niekoľko možností:

  • dávkovanie CO2 zo sifónovej fľaše jeho napustením do zásobníka – pomerne pracná, zato bezpečná metóda;
  • kvasenie pomocou cukru a kvasníc – menej pracné, ale nezaistí rovnomerné dávkovanie;
  • komerčné prípravky – v tekutej forme alebo tablety, i toto je pomerne pracné a navyše drahé;
  • tlaková fľaša – najmenej pracná, ale má najvyššie zriaďovacie náklady, ale potom je to lacné a pohodlné.

Pod pracnosťou rozumiem pravidelné denné dávkovanie. Pravdepodobne vás rýchlo prestane baviť každý deň cvrknúť z fľaše, či pridať šumivú tabletu. Pri kvasení je pracnosť v tom, že najmä zo začiatku búrlivého kvasenia, je potrebné na noc odpájať prívod, aby nedošlo k otrave rýb.

Varovanie

Predávkovanie kysličníka uhličitého môže viesť až k uhynutiu rýb!

Makro-prvky

Spoločným názvom makro-prvky sú označované chemické prvky dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Iste vám pojem NPK niečo hovorí, je to asi najzákladnejšie hnojivo, či už pre záhradkárov alebo len pre balkónové rastliny. Pojem makro znamená presne to čo znamená, teda, že týchto prvkov potrebujú rastliny veľa (v porovnaní s inými).

Prvok Popis
Primárne
Dusík (N) má vplyv na rast rastlín a zdravie ich listov, čím má významný vplyv na fotosyntézu
Fosfor (P) podieľa sa na fotosyntéze a vplýva na rýchlosť rastu rastlín
Draslík (K) má vplyv na na zdravé stonky a korene, ako i produkciu semien
Sekundárne
Horčík(Mg) je hlavnou zložkou pre fotosyntézu, má vplyv na zdravý rast a zlepšuje vyfarbenie rastlín
Vápnik (Ca) zodpovedá za pevnosť rastlín a pomáha s absorpciou ďalších živín
Síra(S) má vplyv na rast koreňov a rastlín

Zdrojom dusíka je rozklad odpadu v nádrži (zvyšná potrava, rybie výkaly, odumreté časti rastlín, …), ktorý je za pomoci rôznych mikroorganizmov postupne menený z prudko jedovatého amoniaku, až na relatívne neškodné dusičnany. Rozkladom odpadu v nádrži vzniká aj fosfor. Zdrojom draslíka je jeho obsah vo vymieňanej vode.

Ak je potreba dusíka, fosforu a draslíka vyššia, ako je jeho množstvo v nádrži, napríklad kvôli vyšším nárokom rastlín, či pridávaniu CO2, je potrebné ich dodávať v podobe hnojenia.

Mikro-prvky

Mikro-prvky, nazývané aj stopové prvky, pretože ich potreba je mikro. Avšak ich nízka potreba nijako neznižuje ich dôležitosť a ak chýbajú, môže to mať veľký dopad na zdravie rastlín.

Prvok Popis
Železo (Fe) pomáha s vytváraním chlorofylu, má teda vplyv na fotosyntézu a najčestejšie v nádrži chýba
Bór (B) má vplyv na schopnosť rastlín prijímať živiny
Meď (Cu) pomáha s rozmnožovaním a metabolizmom koreňov
Chlór (Cl) pomáha s metabolizmom rastlín
Mangán (Mn) jeho úlohou je pomáhať so spracovaním uhľohydrátov a dusíka
Molybdén (Mo) podieľa sa na spracovaní dusíka Zinok(Zn) pomáha s využitím uhľohydrátov a reguluje produkciu cukrov

I mikro-prvky sa môžu odstať do akvária prirodzenou cestou, napríklad pri výmene vody alebo ako obsah podávaného krmiva.

Upozornenie

Na zdravý rast rastlín majú vplyv aj ďalšie faktory, najmä kyslosť vody (pH) a jej celková tvrdosť (dGH), ale týmto sa tu nevenujem

Hnojenie

Potreba hnojenia vzniká z rôznych dôvodov a často sa stretnete s názorom ja nehnojím a rastlinky mi krásne rastú. Môže to byť pravda. Ak sa však vašim rastlinkám nedarí tak, ako by ste si predstavovali a ste presvedčení, že majú dostatok osvetlenia, môže to byť práve nedostatok základných prvkov, ktoré treba do nádrže pridať. Prípadne, ak dávkujete do nádrže CO2, bude potreba prvkov často vyššia ako sú ich hodnoty v nádrži. A naopak, ak hnojíte a stále nič, zvážte pridať svetlo alebo začať dávkovať kysličník uhličitý.

Ak sa teda rozhodnete, že budete rastlinkám pridávať živiny, iste začnete pátrať nad tým ako. K dispozícii je niekoľko možností:

  • viac kŕmiť,
  • používať komerčné hnojivá,
  • miešať si vlastné hnojivo.

No, viac kŕmiť asi nie je najlepší spôsob. Môžete ním byť úspešní, pretože viac krmiva znamená viac odpadu, a tak bude viac dusíka i fosforu. A ak pridávané krmivo obsahuje aj ďalšie spomenuté prvky Pravdepodobne však týmto spôsobom skôr podporíte rast rias ako rastlín a o neblahých vplyvoch na rybky ani nepíšem.

Komerčné krmivá

Tento spôsob je pomerne jednoduchý, stačí prísť do predajne a iste si nejakú fľaštičku s hnojivom odnesiete. Zaplatíte za to nemálo peňazí a výsledok? No, výsledok závisí trochu od šťastia, väčšinou totiž vôbec neviete čo a koľko dané hnojivo obsahuje, a tak sa do svojej potreby trafíte len pri riadnej dávke šťastia. Bez tohoto šťastia bude šťastný len predavač, pretože budete stále a stále chodiť nakupovať čoraz drahšie prípravky.

Keď totiž neviete, čo do nádrže pridávate, budete zbytočne merať obsah prvkov alebo pátrať po príznakoch ich nedostatku. Avšak, to v žiadnom prípade neznamená, že používaním komerčných hnojív robíte niečo zle, ani to, že by ste s ich pomocou nemohli mať v akváriu krásne a zdravé rastlinky.

Varovanie

Buďte veľmi opatrní s používaním hnojív, ktoré nie sú určené priamo pre akvárium (záhradné, hydroponické, …), pretože často obsahujú prvky vo forme síce prospešnej pre rastliny, ale už menej pre rybky (amoniak, dusitany a podobne). Ak teda neviete presne čo robíte, radšej ostaňte pri akváriových hnojivách.

Vlastné hnojivo

Miešať si vlastné hnojivo? Zdá sa vám to ako zlý vtip? Pretože ste to nikdy neštudovali? No, niečo si naštudovať budete musieť, ale štátnu skúšku z agronómie skladať nemusíte. Väčšina potrebných prísad je ľahko dostupná, a tak stačí nádoba na rozmiešanie, presná váha na váženie a striekačka na dávkovanie. Alebo si môžete objednať predvážené balíčky, čím odpadne potreby váhy a vystačíte si s fľašou od zaváraniny (či horčice) a striekačkou.

Keď sa dopátrate až k vlastnému hnojivu, zistíte, že medzi akvaristami existuje niekoľko metód, ktorých princípy krátko zhrniem tak, aby ste si mohli na začiatok vybrať. Neskôr iste nazbierate isté skúsenosti, začnete kombinovať a, ktovie, raz možno zverejníte vlastnú metódu

Metódy vlastného hnojiva

Pri pátraní po tom, ako a hlavne čím hnojiť, som našiel tri (presnejšie štyri) metódy. Všetky tieto metódy sú si veľmi podobné a líšia sa v pracnosti a zložitosti, no a často i v ostatných podmienkach (výmena vody, intenzita osvetlenia). Pokúsim sa tu zhrnúť ich podstatu a rozdiely, a poskytnúť tak jednoduchú pomoc pri prvotnom rozhodovaní.

PMMD

PMDD je skratka, ktorá v originále znamená Kvapkové hnojivo chudobného muža (Poor Man’s Dupla Drops). Myslím, že prvý krát bola táto metóda publikovaná v roku 1996 chlapíkmi s menami Paul L. Sears a Kevin C. Conlin.

Miešanie

Na namiešanie jednej dávky budete potrebovať:

  • 300 ml (najlepšie destilovanej) vody
  • 15 g Tenso Coctail / 9,6 g Plantex CSM + B (zmes mikro-prvkov)
  • 33 g MgSO4•7H2O
  • 14 g K2SO4
  • 6 g KNO3

Existujú rôzne modifikácie tohoto receptu, a to napr. bez KNO3 (teda bez pridávania dusíka) alebo s KH2PO4 (teda s pridávaním fosforu). Predvážené balíčky sú dostupné aj na Slovensku.

Dávkovanie

Odporúčané dávkovanie je 2 – 6 ml / 100 l vody v nádrži. Konkrétne množstvo závisí od intenzity osvetlenia a obsahu CO2.

Odporúčania

Autori odporúčajú mierne pridávanie kysličníka uhličitého (obsah 10 - 15 mg/l) a osvetlenie okolo 0,5 W/l. No a samozrejme, pravidelnú výmenu vody, tak ako je to bežné aj bez tohoto hnojenia.

Za výhodu tejto metódy považujem pravidelné hnojenie rovnakou dávkou, bez nutnosti dodatočnej výmeny vody. naopak, za nevýhodu považujem nutnosť pravidelného merania hodnôt jednotlivých prvkov, kvôli prispôsobovaniu dávky. Výhodou môže byť aj to, že nevyžaduje vysoký obsah CO2, takže si môžete vystačiť aj s kvasnicami a dávkovanie si môžete prispôsobiť svojmu osvetleniu.

PPS Classic

Metóda PPS Classic bola prvý krát publikovaná v roku 2004 a je to jedna z dvoch verzií PPS (Perpetual Preservation System TM).

Miešanie

Na namiešanie treba päť (rôzne označených) 500 ml fliaš:

  • fľaša SS: 16 g K2SO4, 20 g KNO3, 6 g KH2PO4,
  • fľaša PF: 20 g K2SO4, 20 g KNO3,
  • fľaša NF: 33 g K2SO4, 6 g KH2PO4,
  • fľaša Mg: 169 g MgSO4,
  • fľaša TE: 24 g mix stopových prvkov (Tenso Coctail).

Dávkovanie

Na dávkovanie je k dispozícii kalkulačka (vo formáte zošita XLS), kde si presne vypočítate koľko z ktorej nádoby treba denne pridávať.

Odporúčania

Na úspešnú aplikáciu tejto metódy je potrebné pravidelné testovanie (zo začiatku každý týždeň) obsahu jednotlivých prvkov (NO3, PO4a Mg), avšak nie je potrebná výmena vody (vôbec alebo len sporadická výmena). Podľa autorov nemá táto metóda požiadavky na osvetlenie.

Ako som spomenul, jej nevýhodou je zložitosť (dávkovanie, meranie), čo však môže vyvážiť fakt, že táto metóda je navrhnutá pre nádrže bez výmeny vody.

PPS Pro

Metóda PPS Pro je druhou zo spomínaných metód PPS (Perpetual Preservation System TM), ktorá bola prvý krát publikovaná tiež v roku 2004.

Miešanie

Na namiešanie treba dve 1 l fľaše:

  • fľaša 1: 59 g K2SO4, 65 g KNO3, 6 g KH2PO4 a 41 g MgSO4,
  • fľaša 2: 80 g mix mikro-prvkov (Tenso Coctail).

Dávkovanie

Dávkovanie je jednoduchšie ako pri PPS Classic, 1 ml denne z každej fľaše na 40 l vody v nádrži.

Odporúčania

Táto metóda má asi len výhody nie je potrebné meranie obsahu prvkov, nevyžaduje špeciálny substrát ani osvetlenie, ba ani výmeny vody. Je vhodná do čisto rastlinných akvárií aj do nádrží s rybami.

Estimate index

Metódu Estimate index predstavil chlapík s menom Tom Barr, ktorý ju prvý krát publikoval v roku 2005.

Miešanie

Na namiešanie treba dve 250 ml fľaše:

  • fľaša makro: 33 g KNO3 a 7,2 g KH2PO4,
  • fľaša mikro: 20 g Tenso Coctail alebo 10 g Plantex CSM + B (stopové prvky)

V prípade potreby možno pridávať aj MgSO4.

Dávkovanie

Dávkovanie je rozpočítané na týždenné cykly, príklad popisuje začiatok v sobotu, ale začať možno ktorýkoľvek deň týždňa:

  • sobota: výmena min 50% vody a 10 ml makro,
  • nedeľa: 5 ml mikro,
  • pondelok: 10 ml makro,
  • utorok: 5 ml mikro,
  • streda: 10 ml makro,
  • štvrtok: 5 ml mikro,
  • piatok: nepridávať nič

Dávkovanie je na 100 l vody.

Odporúčania

Najväčšou výhodou tejto metódy je, že odpadá potreba testovania vody, pretože výmenou 50 % vody sa obsah živín akoby reštartoval.

Naopak, nevýhodou je povinná výmena 50 % vody každý týždeň a rôzne dávkovanie každý deň. Táto metóda vyžaduje pomerne vysoký a rovnomerný obsah CO2, takže sa bez tlakovej fľaše nezaobídete. No a vysoký obsah živín a CO2 predpokladá stredne silné až silné osvetlenie (0,4 W/l a viac).

Záver

Čo dodať na záver? Možno len to, že na Slovensku som zatiaľ objavil len predpripravené kombinácie pre PMDD. Nie je však problém dostať sa k jednotlivým chemikáliám (KH2PO4, MgSO4, KNO3). Trošku väčší problém je zohnať zmes mikro-prvkov. Nie že by neboli, ale často majú divné zloženie, ale našiel som aj predajcu Tenso cocteilu.

A ako si vybrať? Nechcete merať ani často meniť veľa vody? Použite PPS Pro. Chcete zo svojich rastlín maximum a ste pre to ochotný meniť každý týždeň polovicu vody, míňať peniaze na intenzívne svietenie a nákup zariadenia CO2? Použite Estimate index. Radi meriate a experimentujete, ale nechcete príliš často meniť vodu? Použite PMDD. Nechcete vôbec meniť vodu a máte masochistické sklony? Použite PPS Classic.

Uvedené postupy hnojenia a ich dávkovanie nie je žiadna dogma, a väčšina z vás si bude musieť dávkovanie prispôsobiť vlastným potrebám na základe pozorovania alebo merania.

Pri akejkoľvek metóde pamätajte na to, že často nie je známy obsah živín vo vode, ktorú vymieňate (a tá je v každej lokalite i ročnom období iná). Nezabudnite ani na to, že spotreba živín v akváriu sa líši podľa množstva i druhu rastlín, aj preto je v každom akváriu iná. Preto hnojenie rastlín považujte skôr za alchýmiu ako za vedu. A alchýmia vyžaduje čas a trpezlivosť