Učebňa Skolelinux
Keď som si vyskúšal, že aj jednoduchá úloha správy učebne, ktorej vyriešenie trvá približne päťminút, zaberie na pätnástich strojoch tých minút sedemdesiatpäť, začal som uvažovať o inom riešení.
Projekt Skolelinux ma zaujal aj preto, že s Debianom mám skúsenosti a tento projekt je založený práve na distribúcii Debian GNU/Linux.
Distribúcia Skolelinux je pripravená na vybudovanie komplexnej siete pre celú školu, ale nie vždy to v praxi takto funguje. Napríklad ja si neviem predstaviť, že by sme všetkých učiteľov presvedčili pracovať na Linuxe. Respektíve, predstaviť si to viem, ale radšej nechcem. V takom prípade si šikovný správca môže vybudovať samostatnú učebňu, založenú na Skolelinux a pripojenú do existujúcej školskej siete, bez akéhokoľvek vplyvu na zvyšok siete.
V tomto prípade je potrebné na jeden počítač s dvomi sieťovými kartami nainštalovať profily pre základný server (MainServer) i server tenkých klientov (ThinClentServer). Pri takejto konnfigurácii je veľmi pravdepodobné, že školská sieť nebude vyhovovať svojim rozsahom IP adries prednastaveným hodnotám v Skolelinux. Ale to nie je problém zmeniť a hoci to nie je triviálna záležitosť, myslím, že to zvládne i začiatočník.
Príprava učebne
Pre nasadenie terminálového riešenia na báze Skolelinux je potrebné najprv pripraviť:
- sieťový prepínač s príslušným počtom portov:
- najjednoduchšie samostatný
- prípadne prepínač s VLAN
- pripojenie do školskej siete
- nie je podmienkou
- nie je podmienkou
- počítač, ktorý bude plniť úlohu základného servera aj servera tenkých klientov (ďalej len server):
- silný procesor, najlepšie dvojjadrový
- veľa RAM, viz všeobecné požiadavky
- dve sieťové karty, tá do školskej siete s IP 10.1.92.250
- rýchly disk, najlepšie RAID (cca 40 GB)
- CD-ROM
- tenké klienty
- sieťová karta s podporou sieťového bootovania
- minimálne 32 MB RAM (ale radšej 64 MB a viac)
Tento hardvér treba pozapájať, vložiť inštalačné DVD do mechaniky servera a spustiť inštaláciu. Teda inštalácia sa spustí sama, len je potebné mať na serveri nastavené bootovanie z CD a reštartovanie servera.
Inštalácia servera
Inštalácia servera Skolelinux je veľmi podobná inštalácii systému Debian. Nakoniec tento projekt z Debianu Etch vychádza. Samotný inštalátor nie je zmenený, len doplnený o úlohy súvisiace s potrebamy siete Skolelinux.
Po naštartovaní z DVD Vás privíta takáto štartovacia obrazovka, v ktorej si môžete preštudovať nápovedu pomocou funkčných kláves F1 až F8. Tí, ktorí majú skúsenosti s inštaláciou Debianu môžu priamo zadať spôsob inštalácie. Tí, ktorí skúsenosti s Debianom nemajú, si môžu najprv pozrieť ukážku Inštalácia Skolelinux servera pre túto topológiu.
Voľby s gui na konci poskytujú inštaláciu s grafickým rozhraním. Voľby a kroky inštalácie v grafickom režime sú rovnaké ako v textovom režime, takže rozdiel je iba vo vzhľade. Pri voľbe expert inštalátor poskytuje dodatočné kroky, ktoré síce môžu začiatočníka zmiasť, ale vrelo odporúčam práve túto voľbu. Ja som zvoli grafické rozhranie s rozšírenými voľbami zadaním štartovacej voľby expertgui.
Výber jazyka
Na začiatku inštalácie poskytne inštalátor možnosť nastavenia jazyka (a v expertnom rozhraní) aj možnosť voľby ďalšieho jazyka. Nanešťastie táto voľba platí len pre prostredie inštalátora a slovenské rozhranie nainštalované nie je, a to dokonca ani pri inštalácii s funkčnou sieťou. Tento nedostatok možno odstrániť neskôr, manuálnou inštaláciou príslušných balíčkov.
Rozdelenie disku
V ukážke inštalácie je zobrazené použitie automatického rozdelenia disku. Inštalátor Vás vyzve na zvolenie profilu, keďže inštalujeme základný server a server tenkých klientov na jeden stroj, zvolíme práve tento profil. Inštalátor navrhne rozdelenie disku na jedenásť partícií, ja som mu dal k dispozííci niečo vyše 100 GB voľného miesta:
- 98,7 MB pre /boot (primárna partícia)
- 509,9 MB pre / (koreň)
- 3,6 GB pre /usr
- 5 GB pre /var
- 4 GB pre /opt
- 2,7 GB pre swap (závisí od veľkosti RAM)
- 3 GB pre /var/opt/ltsp/swapfiles
- 20 GB pre /skole/tjener/home0
- 131,6 MB pre /var/spool/squid
- 2 GB pre /skole/backup
- a zvyšok pre /debianedufreespace
Keď to spočítate, zistíte, že Skolelinux použil pre svoje potreby zhruba 41 GB a okolo 75 GB pre /debianedufreespace. Po nainštalovaní som zistil, že partícia pre /usr je naplnená na 93%, čo mi pripadá ako potencionálny problém, pri inštalácii dodatočných funkcií, preto som sa rozhodol túto partíciu zväčšiť na 7,2 GB (zhruba dvojnásobok). Adresár /debianedufreespace inštalátor ani nevytvoril.
Z dokumentácie vyplýva, že kritická (vyžadovaná) je len partícia pre /skole/tjener/home0. Ak ju nenecháte vytvoriť, inštalátor nevytvorí ani tento adresár a to znemožní prihlasovanie iných používateľov, okrem root. Neskúšal som nevytvorenie nejakej partície, takže neviem do akej miery sú ostatné partície nevyhnutné.
Vzhľadom k tomu, že som sa rozhodol implementáciu Skolelinux skúšať počas plnej prevádzky učebne, inštaloval som server na počítač s nainštalovaným Windows XP Profesional, na ktorom som mal pripravené voľné miesto v rozšírenej (extended) partícii. Inštalátor sa pokúsil vytvoriť partíciu pre /boot ako primárnu a ostatné ako logické, tým však vyrobil nejakú chybu v tabuľke partícií. Jednotlivé partície síce vytvoril a naformátoval, nainštaloval aj základný systém, ale pri samotnej inštalácii systému nenainštaloval žiadny balíček. Preto som musel jednotlivé partície pripraviť vopred a potom ich manuálne priradiť jednotlivým adresárom, dokonca aj partíciu /boot vytvoriť ako logickú. Potom už inštalácia prebehla bez problémov. Pri inštalácii na prázdny disk sa takýto problém nevyskytol.
Inštalátor sa pri inštalácii Grub tvári, že hľadá iné operačné systémy, ale nainštalovaný Windows nenašiel, preto som musel manuálne upraviť konfiguračný súbor Grubu, aby bolo možné štartovať aj Windows.
Nastavenie vlastnej topológie
Po nainštalovaní servera sa spustí a zobrazí okno pre prihlásenie. Kto sa nemôže dočkať, môže začať pracovať, má to však všetko jednu chybu, a to, že všetko je v angličtine a nefunguje sieť. Ako je to možné? Tí pozornejší si možno všimli, že inštalátor sa nepýtal na nastavenie siete. Distribúcia Skolelinux si kladie za cieľ jednoduchosť aj pre menej skúsených a používa predvolené nastavenia siete, v súlade o základnou topológiou, čo je v tomto prípade skôr na škodu.
Takže prvú vec, ktorú je dobré urobiť, je nastavenie siete. Takže hurá na prihlásenie. V počítači je zatiaľ vytvorený iba jeden účet, a to účet root. Tak sa prihláste pomocou prihlasovacieho mena root a hesla, ktoré ste zadali pri inštalácii. Prvé prihlásenie bude trvať trochu dlhšie, keďže sa musia vytvoriť prvotné súbory účtu. Neskôr je už prihlásenie svižné. Ako som už spomínal, privíta Vás anglické rozhranie KDE.
V dokumentácii sa dočítate, že zmena nastvenia siete je možná a dokumentovaná, stačí zmeniť všetky výskyty pevne zadaných IP adries. Pre nájdenie príslušných súborov dokumentácia posyktuje aj príkaz:
-
grep -r "10\.0\." /etc/
Výstup tohoto príkazu poskytuje zoznam všetkých umiestnení, vrátane mena súboru, kde sa nachádza text 10.0. Celkom našiel 74 umiestnení danej časti IP adresy. Tento príkaz som rozšíril tak, aby zobrazoval len zoznam súborov:
-
grep -r "10\.0\." /etc/ | awk -F: '{print $1}' | sort | uniq
Tento príkaz vypíše zoznam devätnástich súborov, ktoré je potrebné upraviť tak, aby údaje o IP adresách korenšpondovali so zvolenou sieťou. Naša školská sieť používa rozsah IP adries 10.1.92.0/24. Preto nebolo potrebné meniť nastavenia vnútornej siete tenkých klientov, ktorá je prednastavená s rozsahom 192.168.0.0/24. Ak školská sieť koliduje s touto sieťou, je potrebné zmeniť rozsahy oboch sietí.
Samostné nastavenie siete som rozdelil do viacerých častí:
Všeobecné nastavenie siete
Všeobecné nastavenie siete sa týka nastavení parametrov siete v konfiguračných súboroch /etc/hosts a /etc/network/interfaces.
/etc/network/interfaces
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
auto eth0 |
auto eth0 |
/etc/hosts
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
10.0.2.2 tjener.intern tjener |
10.1.92.250 tjener.intern tjener |
V tomto okamžiku je vhodné reštartovať nastavenie siete pomocou
-
invoke-rc.d networking restart
a bude fungovať sieť na úrovni protokolu IP, čiže pomocou IP adries, čo môžete vyskúšať napríklad pomocou príkazu ping na bránu.
Nastavenie základných služieb
Asi najlepšie bude začať službami ako DNS server a proxy server, aby bol prístup na internet. Jedná sa o súbory:
/etc/bind/debian-edu/named.conf.options
V tomto súbore je potrebné nastaviť IP adresy DNS serverov príslušného poskytovateľa internetu:
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
// forwarders {
|
forwarders {
|
/etc/bind/debian-edu/db.intern
Toto je zónový súbor našej internej domény. Tu je situácia trochu zložitejšia, ale pre základnú funkčnosť internetu stačí správne nastaviť IP adresy týchto mien:
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
tjener IN A 10.0.2.2 |
tjener IN A 10.1.92.250 |
Potom treba prispôsobiť všetky automaticky generované IP adresy, pre sieť 10.0.2.0/23., ja som ich všetky pomocou bodkočiarky zakomentoval, pretože nechcem tento server používať ako DNS server školskej siete.
/etc/bind/debian-edu/db.10
Toto je reverzný zónový súbor našej lokálnje domény, v ktorom treba upraviť IP adresy podľa nastavenia našej siete:
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
1.0 IN PTR gateway.intern. |
1.92 IN PTR gateway.intern. |
Aj v tomto súbore sú automaticky generované mená a IP adresy, ale pre základné nastavenie nie je ich nastavenie potrebné. Samozrejme pre úplnú funkčnosť siete je potrebné správne nastaviť všetky údaje v zónových súboroch – v mojom prípade som ich zasa zakomentoval.
/etc/squid/squid.conf
V konfiguračnom súbore proxy servera stačí malú úprava, ktorá spočíva v oprave IP adresy siete, tak aby proxy server prijímal požiadavky z našej siete:
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
acl schoolnet src 10.0.2.0/255.255.254.0 |
acl schoolnet src 192.168.0.0/255.255.255.0 |
Na záver treba obe služby reštartovať pomocou
-
invoke-rc.d squid restart
-
invoke-rc.d bind9 restart
To sú všetky potrebné nastavenia na to, aby sme zahrnuli zmeny topológie siete do predvoleného nastavenia servera Skolelinux. Od tejto chvíle je na serveri prístupný internet, čo možno vyskúšať napríklad vo webovom prehliadači, či inými sieťovými nástrojmi.
Aktualizácia systému
Keď máme funkčné pripojenie na internet, je dobré nastaviť balíčkovací systém tak, aby spracovával balíčky z úložiska na internete. Už som spomínal, že Skolelinux je distribúcia založená na Debiane, takže je možné čerpať z úložiska Debianu.
Nastavenie úložiska balíčkov
Nastavenie úložiska balíčkov je v súbore /etc/apt/sources.list, aby fungovala aktualizácia a inštalácia balíčkov z internetu je teba zakomentovať riadok s úložiskom na CD a odkomentovať riadky s úložiskami na internete. Výsledný konfiguračný súbor by mal vyzerať takto:
#deb cdrom:[Debian GNU/Linux edu 3.0r1test _Etch_ - Unofficial Multi-architecture \
amd64/i386/powerpc DVD #1 20071204-11:08]/ etch contrib local main
## Debian edu local repo
# Line commented out by installer because it failed to verify:
#deb http://ftp.skolelinux.org/skolelinux/ etch local
# Line commented out by installer because it failed to verify:
#deb-src http://ftp.skolelinux.org/skolelinux/ etch local
deb http://security.debian.org/ etch/updates main contrib non-free
### Use (by uncommenting) either http or ftp, NOT both
### http based apt source: ----------------
deb http://ftp.debian.org/debian/ etch main contrib non-free
deb http://ftp.skolelinux.org/skolelinux/ etch local
### ftp based apt source: -----------------
# deb ftp://ftp.debian.org/debian/ etch main contrib non-free
# deb ftp://ftp.skolelinux.org/skolelinux/ etch local
#
# Volatile Sources, read http://volatile.debian.net/ for details
deb http://volatile.debian.net/debian-volatile etch/volatile main contrib non-free
V tomto okamžiku by mal byť funkčný aj balíčkovací systém, vrátane prístupu k úložiskám balíčkov na internete. Najprv je však dobré zauktualizovať zoznamy balíčkov:
-
apt-get update
Lokalizácia systému
Pred samotnou aktualizáciou som považoval za správne odinštalovanie lokalizačných balíčkov iných jazykov. Ako vidíte v tabuľke nižšie, je tých balíčkov požehnane aja nemám rád v systéme veci, ktoré nevyužívam. Podotýkam, že toto odinštalovanie nie pre správnu činnosť systému nutné. Takže odinštaloval som, pomocou aptitude, tieto balíčky:
| Súbory lokalizácie na odinštalovanie | |||
|---|---|---|---|
kde-i18n-ca |
iceweasel-l10n-da |
icatalan |
openoffice.org-help-en |
A aby som mal slovenské rozhranie, doinštaloval som zase balíčky so slovenskou, respektíve českou lokalizáciou. Koho prekvapuje použitie českej nápovede k OpenOffice.org či Gimp, je to preto, že v systéme nie je balíček so slovenskou verziou a usúdil som, že žiakom bude čeština bližšia ako angličtina.
| Inštalované balíčky lokalizácie |
|---|
Nastavujem balík kde-i18n-sk |
Pretože slovenská lokalizácia má medzery, osvedčilo sa mi v súbore /etc/environment nastavovať dvojitý jazyk, slovenčinu aj češtinu:
| Pôvodné | Nové |
|---|---|
LANG="sk_SK.UTF-8" |
LANG="sk_SK.UTF-8" |
Týmto nastavením systém hľadá najprv slovenskú lokalizáciu programov, ak ju nenájde, použije českú a až nie je ani tá použije predvolenú, teda anglickú...
Samotná aktualizácia
Po týchto úpravách, ktoré však nie sú nutné, možno pristúpiť k samotnej aktualizácii systému:
-
apt-get upgrade
Podľa rýchlosti linky, máte teraz chvíľu (prípadne aj viac) času.
Úprava zavádzača
Tento krok bol vynútený testovacou konfiguráciou, pretože som server Skolelinux inštaloval na počítač s Windows XP Profesional (neučím tu sám) a chcel som, aby boli prístupné oba systémy. Ak inštalujete Skolelinux na samostatný stroj, je zavádzač nainštalovaný správne a nevyžaduje žiadne úpravy. Inštalátor sa síce pri inštalácii zavádzača Grub tváril, že hľadá iné systémy, ale Windows buď nenašiel alebo ignoroval. Výsledkom bolo, že zavádzacie menu neposkytovalo na výber zavedenie Windows.
Pre odstránenie tohoto problému stačilo upraviť súbor /boot/grub/menu.lst a pridať na jeho koniec položku pre Windows:
title Windows XP Proffesional
rootnoverify (hd0,0)
chainloader +1
Dôležité je pridať túto položku až za riadok:
### END DEBIAN AUTOMAGIC KERNELS LIST
Pretože inak by bola položka odstránená pri najbližšej automatickej úprave tohoto súboru (napríklad pri inštalácii nového jadra). Ak chcete aby bol predvolený systém Windows, je potrebné nájsť a položku default 0 a upraviť jej hodnotu na poradové číslo Vašej položky title Windows. Len na okraj pripomínam, že prvá položka má číslo 0, druhá 1 atď. V mojom prípade:
default 2
Skúsenosti z prevádzky
Nainštalované, vyskúšané...
Skúsenosti z prevádzky mám dobré. Testoval som učebňu s pätnástimi počítačmi, ktoré majú slušnú konfiguráciu a nainštalované Windows XP. Keďže v učebni neučím sám, nemenil som konfiguráciu zavádzača a žiaci sa veľmi rýchlonaučili používať štartovacie (bootovacie) menu tak, aby nabootovali zo siete.
Server je dvojjadrový Intel s 1 GB pamäte a krásne zvláda jednoduché programy ako webový prehliadač, či rôzne simulátory (KSimus, KTechLab ...), dokonca aj tie jednoduché hry, ktoré sú súčasťou inštalácie.
Práca s programmi balíka OpenOffice je už horšia, server swapuje a je vyťažený na 100%. Zaujímavé je, že zníženie počtu pripojených PC na šesť neprinieslo významnú zmenu v záťaži procesora. Som si vedomý, že tej pamäte je málo, jej navýšenie by mohlo odstrániť swapovanie, a teda zrýchliť prácu. Vyťaženiu procesora by zase mohlo pomôcť oddelenie MainServera na iný stroj, čo však prinesie ďalšie konfiguračné zmeny vzhľadom na zmenu IP adries), a teda môže byť problémom pre menej skúsených správcov.
Záver
Použiteľné, budem pokračovať v zavádzaní a používaní!
Všeobecné
Súvisiace
Podporujem
