Balíčkovanie - správci

Balíčkovací systém Debianu je jedným zo symbolov tejto distribúcie. Pre správu balíčkov Debian poskytuje nástroje, ktoré pracujú na rôznej úrovni balíčkovacieho systému. Dnes popíšem tieto rôzne úrovne, rozdiely medzi nimi a nástroje, s ktorými v nich môžte pracovať.

Najnižšia úroveň - dpkg

Začnem najnižšou úrovňou, v ktorej sa pracuje priamo so súbormi balíčkov. Pre prácu v tejto úrovni balíčkovacieho systému je k dispozícii nástroj dpkg. V manuálovej stránke sa dočítate, že ide o správcu balíčkov pre Debian. Nemá grafické rozhranie, čiže pracujete s ním v príkazovom riadku.

V tejto najnižšej úrovni balíčkovacieho systému môžete balíčky inštalovať, odinštalovať, preskúmavať ich obsah a podobne. Na prvý pohľad to vyzerá, že by táto úroveň mohla v príkazovom riadku postačovať, ale nie je to tak (hoci asi kedysi musela). V tejto úrovni musíte najprv získať príslušný balíček (či už si ho vytvoríte alebo stiahnete), čiže musíte vedieť čo chcete. Po jeho získaní ho môžete pomocou dpkg nainštalovať, ale dpkg sa nedokáže vyrovnať so závislosťami.

Ak teda Váš balíček závisí na iných, a tieto sú v systéme nainštalované, je všetko v poriadku. Horšie je, ak tieto závislosti nie sú splnené. Potom nastáva zisťovanie informácií o závislostiach, sťahovanie a inštalovanie ďalších balíčkov. A verte mi, že to môže byť celkom slušná otrava. Dosť zaujímavé veci sa dejú aj v prípade, že už máte v systéme nainštalovanú staršiu verziu toho istého balíčka.

Každopádne práca na tejto úrovni je možná, ale vrelo odporúčam, najmä začiatočníkom, vyhnúť sa jej širokým oblúkom. Hoci aj ja som sa už stretol so situáciou, keď som po nejakých experimentoch musel siahnuť po dpkg a dať balíčkovací systém do poriadku, lebo bol v stave, keď s ním vyššie úrovne už pracovať nedokázali. A naopak sú situácie, keď túto vrstvu používam na jednoduchú obnovu nastavenia nainštalovaných balíčkov.

Stredná úroveň - apt

Vyššie spomínaný nekonečný boj so závislosťami a aktualizáciami bol v Debiane vyriešený súpravou nástrojov apt. Áno, súpravou nástrojov, pretože sa nejedná o jeden program, ale viacero, viac-menej samostatných nástrojov. Apt je skratka pre Advanced Package Tool, čiže rozšírený balíčkovací nástroj. A naozaj rozšíreným je.

Najväčšiu výhodu, ktorú táto vrstva do balíčkovacieho systému prináša, je automatická správa závislostí a systém úložísk balíčkov. Ak inštalujete balíček pomocou nástrojov tejto vrstvy, nemusíte sa starať o závislosti jednodtlivých balíčkov, pretože apt sa pokúsi automaticky nainštalovať všetky potrebné balíčky, ktoré v systéme chýbajú. Aby to však bol schopný urobiť, potrebuje mať informácie o tom, kde sa ktoré jednotlivé balíčky nachádzajú. O to sa postará práve systém úložísk balíčkov.

Také úložisko balíčkov je, povedzme adresár, ktorý obsahuje, okrem samotných balíčkov, aj informácie o nich. Pri inštalácii balíčka potom stačí načítať jeho závislosti, pozrieť sa do úložiska a nájsť v ňom príslušné chýbajúce balíčky, ktoré potom stačí nainštalovať. K tomu všetkému stačí mať správne nastavené úlžiská balíčkov, ktorých môže byť viac.

Asi najpoužívanejším nástrojom tejto úrovne je nástroj apt-get, ktorý slúži na prácu s balíčkami, ale nie je zaleka jediný. námatkovo vyberiem apt-key, apt-cache, apt-file a podobne.

Najvyššia úroveň - nadstavby apt

Posledná úroveň vlastne samostatnou úrovňou ani nie je. Dovolil som si takéto pomenovanie najmä kvôli optickému oddeleniu od predchádzajúcich dvoch. Do tejto kategórie radím programy, ktoré sú nadstavbou pre apt, či už pre prácu v príkazovom riadku alebo pomocou grafického používateľského rozhrania.

Niektoré z nich síce zdanlivo pridávajú ďalšie funkcie, ale v skutočnosti len spájajú viaceré činnosti do jedného príkazu, či voľby. Medzi nadstavby pre prácu v príkazovom riadku patrí dselect, ktorý bol asi prvou nadstavbou apt a dnes už nie je štandardne inštalovaný. Poskytuje jednoduché používateľské rozhranie pre prácu s balíkmi. Iným nástrojom je tasksel. Tento nástroj umožňuje inštaláciu skupín balíčkov, ktoré sú združené do takzvaných úloh - webový server, tlačový server, databázový server... Asi najvydarenejšou nadstavbou je aptitude, ktorý je dnes štandardným nástrojom balíčkovacieho systému v príkazovom riadku.

Pre prácu s balíčkami v grafickom prostredí je k dispozícii Synaptic, mocný správca balíčkov pre prostredie Gnome alebo Kpackage, ktorý je rozhraním pre správcov balíčkov RPM, Debian, Slackware aj BSD v prostredí KDE.

Servisná úroveň

Na koniec ešte jednu úroveň, ktorú som nazval servisnou, a ktorá je určená na pokročilejšiu správu balíčkov. Tu by som zaradil najmä nástroje deborphan a packagesearch. Prvý slúži na nájdenie v systéme nepotrebných balíčkov a druhý zasa na hľadanie balíčkov ako takých. Možno si tu zaslúži svoje miesto aj nástroj debtags (debtags-edit), ktorý do systému prináša podporu značkovania balíčkov.

Ako s jednotlivými nástrojmi pracovať, ako využívať ich vlastnosti a možnosti na to, aby ste dosiahli presne to čo potrebujete sa pokúsim popísať v ďalších častiach.